|
Marián
Raz večer jeden môj kolega zo Slovenska, hovorme mu Marián, išiel na svoj obľúbený večerný beh. Dali sme mu peniaze aby zároveň skočil aj pre pivo. Bol to mazák a bol vysokej, mohutnej postavy takže by sa ľahko ubránil iným mazákom ktorí by mu chceli ukradnúť kúpené pivo, pretože tak to s obľubou robievali našim zobákom.
Asi tak za pol hodinku prišiel späť. "Chlapi neuveríte čo sa mi stalo. Išiel som si aj s pivom späť do kasína keď na mňa niekto zhučal. Vravím mu čo chceš a on na to aby som prišiel k nemu a dal mu tašku. To sa mi nepáčilo tak sa do neho pustil a zbil spolu s ním aj jedného jeho pomocníka! Neviem ale kto to bol lebo bola tma." chválil sa Marián. Asi po pol hodinke bol poplach. Všetci sme nastúpili von na buzerák a čakali čo bude. Prišiel nejaký nadporučík a jeho pobočník. Boli krvaví a otrhaní. Nadporučík nahnevaným hlasom kričal že nech sa prizná ten kto jeho, a jeho pobočníka napadol. Pár z nás vedelo o čo sa jedná ale boli sme ticho, nechceli sme zradiť nášho kamaráta. Lampas nevedel kto ho zbil tak sa nám len vyhrážal že to bude horšie keď sa nepriznáme. Chodil od jedného vojaka k druhému a pozeral sa nám rovno do tváre. Nezistil však nič. Nahnevaný odpajdal preč z buzeráku. Na izbe sme sa smiali ako šialení. Marián vravel že naozaj nevedel že to bol lampas. Inak by mu pridal ešte viac lebo tento nadporučík bol u nás na útvare fakt obľúbený.
Pavel Věžník
Zpět na seznam článků
|
veškeré texty i fotografie zde uveřejněné podléhají licenci Creative Commons BY-NC-ND
|