CO JSME PROŽILI

Dunajská pohraničná stráž.
1979-1981
Útvar 5947
11. pohraničná brigáda PS - Bratislava
3. poriečny prápor PS - Komárno
2. poriečny oddiel PS - Medveďov

Z dôvodu že, postupom času sa spomienky vytrácajú a pamätníkov ubúda som sa rozhodol dať na papier svoje spomienky na dva roky strávené u Dunajskej pohraničnej stráže.

V roku 1979 som dostal povolávací rozkaz na ZVS k nástupnému termínu október k 11. brigáde PS do Malaciek. Pred bránou kasární čakalo niekoľko sto až tisíc brancov . Po prijatí a roztriedení nás zostalo cca 35-40 nováčikov ktorí sme dostali uniformu Dunajskej pohraničnej stráže (ďalej DPS). Tu je dobre vidieť že, z celkového počtu príslušníkov PS v celej ČSSR tvorila DPS počtom veľmi malú časť a to je aj dôvod k tomuto článku.

Večer toho istého dňa nás odviezla Tatra do Komárna k 3.poriečnemu práporu PS do výcvikovej roty. Prvé dva-tri dni sa fasoval materiál, rozdelili nás do čiat a potom začal výcvik. Prvá časť smerovala k zvýšeniu telesnej zdatnosti, základných vojenských zručností a príprave na vojenskú prísahu ktorá sa konala po prvom mesiaci výcviku v Malackách.

Tak zvaný prijímač trval 3 mesiace a prebiehal v kasárňach ale aj za Komárnom na Harčáš (bojová príprava) a ostrove (prekážková dráha). V prístave prebiehal odborný výcvik na člnoch najskôr veslových a potom už na motorových. Streľby zo samopalu sa konali najskôr na strelnici Sovietskej armády asi 1 hod cesty autom od Komárna a neskôr už iba na strelnici pri Malackách. Tam sa strieľalo zo samopalu vz.58, univerzálneho guľometu vz.59 a cvičil sa hod granátom F-1. Streľby sa konali pravidelne raz za 1 až 1,5 mesiaca počas celej ZVS. Po ukončení základného výcviku sa konali záverečné skúšky zo všetkých predmetov.

Pred komisiou zloženou z dôstojníkov DPS a za účasti ŠPS sa overovali teoretické a praktické znalosti v riadení člna a plavbe po Dunaji. Po úspešnom zložení sme dostali preukaz oprávňujúci riadiť motorový čln do nosnosti 10 t . Preukaz bol z voskového plátna šedej farby a mal som ho dlhé roky až sa stratil ! Následne došlo k prerozdeleniu celej skupiny na 4 časti.
1. Odvelený do poddôstojníckej školy (prebiehalo na rovnakom mieste
-Komárno)
2. Odvelený do 3 poriečneho oddielu Komárno ( rovnaké kasárne)
3. Odvelený do 2. poriečneho oddielu Medveďov
4. Odvelený do 1. poriečneho oddielu Bratislava

Bol som odvelený do poddôstojníckej školy. Naša skupina bola doplnená o časť vojakov zo všetkých troch poriečnych oddielov (tzv. polročákov). A znovu začal výcvik ktorý bol zameraný na velenie pohraničnej hliadke, družstvu a čate. Po ukončení školy po 3 mesiacoch došlo znova k prerozdeleniu na poriečne oddiely. Vojaci ktorý došli z oddielov sa vracali späť a nás ostatných rozdelili podľa potreby. Malo to svoje ale. Na poriečnom oddiely v Bratislave nesmeli slúžiť vojaci ktorí pred ZVS cestovali do zahraničia alebo pracovali u ČSPD (môj prípad).

Po pobalení, vrátení výstroje ktorá zostávala v PDŠ nás naložili na Tatru a odviezli do Medveďova a zvyšok do Bratislavy.

Po príchode k 2.poriečnemu oddielu sme boli rozdelený nasledovne :
1. čata : 1. 2 a 3 člnové družstvo/pohraničná hliadka
2. čata : 1. 2 a 3 člnové družstvo ,,
3. čata : 1. 2 a 3 člnové družstvo ,,
4. čata vodiči, psovodi, radisti, kuchári a podobne z iných výcvikových jednotiek.
V jednotlivých hliadkach sme dopĺňali vojakov prepúšťaných do zálohy. Naše zaradenie bolo ako mladší kormidelník. v pohraničnej hliadke (ďalej PH) na člne. Zloženie bolo 3 členovia :
1. veliteľ hliadky - slobodník - desiatnik
2. starší kormidelník - vojak (občas aj poddôstojník)
3. mladší kormidelník - vojak

Od výkonného práporčíka sme fasovali zbraň a ostané veci potrebné k službe u DPS. Po prvom mesiaci u oddielu som bol povýšený na slobodníka a menovaný do funkcie veliteľ PH. Prebral som čln a dostal prvú posádku. V druhom roku ma povýšili do hodnosti desiatnik (bola to plánovaná hodnosť pre veliteľov PH).

Kasárne boli umiestnené na západnej strane Medveďova pri ceste do Pálkovičova (teraz obec Sap) v bývalom objekte Doprastavu. To miesto bola zavezená bažina a ozaj pri vyšších vodných stavov Dunaja bola všade okolo objektu močarina a dokonca voda stála aj v objekte. Budovy boli prízemné z dreva (tzv. Švédske domčeky ). Pre autá a odstavené člny bol prístrešok a garáže. V ramene Dunaja pri moste do Maďarska bol pontón. Na pontóne boli umiestnené dve bunky. Jedna bola dielňa a druhá sklad náhradných dielov a miestnosť pre mechanika ktorý mal službu aj v noci. Z vonkajšej strany boli boxy pre člny a žeriav na menšie opravy. Pred pontónom na brehu v prístrešku stála Tatra 111 cisterna už nepojazdná z ktorej sa čapoval benzín do člnov a občas aj do áut dôstojníkov. Pri brehu bol malý pontón kam viedla hadica. Čerpanie prebiehalo tak že, na boku cisterny bolo ručné čerpadlo a tým mladý vojak pumpoval. V člne boli 2 nádrže s celkovým obsahom 420 l benzín Super. Ak sa viac plávalo tak čln spotreboval za 24 hod. cca 700-800 l paliva. Každý čln mal vlastnú knihu spotreby + motohodín a je zaujímavé že, vždy sme mali vykázanú úsporu. Asi ten rozdiel spotrebovali škodovky dôstojníkov. Výmena oleja bola predpísaná po 50 motohodinách. Po príchode z hliadky bola zásada vždy najskôr doplniť palivo v člne pre prípad že bude náhla potreba okamžite odplávať.

V prvých dňoch po príchode prebehlo tzv. zavádzanie do úseku. Pod poriečny oddiel patril úsek od riečneho km 1950 (pod Bratislavou) po km 1788 (Kosihy). Vzhľadom na rozľahlosť úseku ( km2) a malý počet vojakov cca 50 v Medveďove sa nestrážil stále celý úsek ale iba jeho vybrané časti. Hlavná úloha bola sprevádzanie lodí Rakúska, Nemecka a iných podľa rozkazu z nadriadených orgánov. Ostatné časti úseku sa strážili cez deň a podľa potreby.

Úsek 2. poriečneho oddielu Medveďov.

1950 pod Bratislavou * pontón tu sa preberali/odovzdávali lode úseku Bratislava (dnes vodné
Dielo Čuňovo)
1942 Hrušov * pontón hliadka na 24 hod. (dnes vodné dielo Gabčíkovo)
1806 hliadka na moste do Maďarska pri závore
1788 pontón hliadka na 12 hod./odovzdávali - preberali lode úseku Komárno K zverenému úseku Dunaja patrilo aj priľahlé pohraničné pásmo.

Organizácia života na poriečnom oddiely :

Život pohraničníka sa riadil pravidlom 2 dni služby a 1 deň voľno, príprava a školenia.
1. deň : ráno budíček, rozcvička, raňajky, doobeda cvičenie školenie a príprava, obed a poobedné zamestnanie. O 15-16 hod sa zvolal oddiel k vyhláseniu rozkazu a služieb (a iných dôležitých oznamov) na ďalšie dva dni.
2 deň : služby podľa rozpisu.
3 deň : služby podľa rozpisu.

Prvé hliadky nastupovali do služby o 18 hod. Delili sa na hliadky na člnoch a strážne a pešie. Hliadky na člne od Medveďova proti prúdu na 24 hodín. 1. deň. ráno príprava člna v prístave prípadné opravy, doplnenie materiálu atď. obed a prevzatie suchej stravy, zbraní a ostatného vybavenia prevzatie rozkazu od operačného dôstojníka a odchod na čln. Odchod člnom z prístavu Medveďov proti do Hrušova cca 45 min. a vystriedanie končiacej posádky. Častá prax bola že, sa nečakalo na príchod novej hliadky ale po súhlase od operačného dôstojníka odchádzal čln z Hrušova asi 30 min pred príchodom novej hliadky. Po príchode odstavenie člna na pontón a kontrole priestoru hliadka zahájila službu. Pontón sa nachádzal 300-400 m pod ústim ramena. Na pontóne bola malá strážna búda ale spravidla sa slúžilo na brehu na veľkej strážnej veži. V reči pohraničníka špak. Spojenie bolo cez rádiostanicu v člne. Keďže sa do Medveďova nedalo dovolať tak sa volalo cez útvar v Bratislave. Volací kód Medveďova bol Sigma. Služba bola rozdelená na 2 hod. pozorovateľňa, 2 hod. bdenia v člne pri vysielačke a 2 hod. spánku. V noci sa spravidla slúžilo na pontóne. Dôležitou úlohou bolo po prijatí rozkazu sprevádzanie lodí Rakúska a Nemecka. Po ohlásení že, napr. ide po prúde Nemecká loď hliadka odplávala proti prúdu na rkm 1850 a po príchode lode túto sprevádzala až do Medveďova. Tam ju prebral čln z Kosíh. Tam už bola často loď plávajúca proti prúdu ktorú bolo treba prevziať a kontrolovať. Podľa predpisov sa malo plávať za loďou v odstupe 200-300 m. Pri rýchlosti plavby lode 3-4 km za hod. to bola otrava a tak sa v noci a na úseku kde sa nedalo pre ramená a bažiny dostať k Dunaju (kontrolné orgány) používala metóda tzv. skokov kedy sa loď predbehla o 3-5 km. V úseku bolo niekoľko miest kde sa dalo v ústiach ramien zaparkovať pri brehu a počkať pokiaľ loď prešla okolo a po jej odchode sa presunúť na ďalšie miesto. Z týchto miest bola dobrá viditeľnosť na obe strany proti prúdu a po prúde. Platil prísny zákaz pristávať na lode, brať od nich veci a inak prísť do kontaktu. Počas pohybu v úseku sa nahlasovali všetky lode ktoré sme stretli a to spôsobom že, vybrané km mali svoje kódové mená a k nemu sa hlásilo napr. loď Blaník po prúde Brána + 5 alebo Brána * 3 a tak podobne. Z toho vedel dozorný určiť aktuálnu polohu všetkých lodí plávajúcich v úseku a ich smer plavby. Na prápore v Komárne v jednej miestnosti kam nemal bežne vojak prístup, sedel dôstojník DPS (dostal som sa tam len raz na 2 min.) a na celej stene mal mapu úseku od Devína po Szób a u neho sa zbiehali všetky informácie a rôzne iné údaje. Aj najmenšia loď sa ako malý kolíček posúvala po tej mape. Na základe toho sa dali operatívne prijať opatrenia. V prípade že, momentálne nebola v úseku žiadna loď tak sa slúžilo v Hrušove na pontóne. Ak bola v priebehu noci pri sprevádzaní lodí minutá zásoba benzínu v člne tak sa išlo do Medveďova natankovať a čln sa vrátil späť do Hrušova.

2. deň činnosť pokračovala na mieste v Hrušove alebo plavbou za loďami. Pred obedom sa hliadka cez 1. poriečny oddiel v Ba odhlásila a odplávala do Gabčíkova kde v ramene prevzala pešiu hliadku 1-2 vojaci a pokračovala do Medveďova. Po príchode sa natankoval čln palivom, umyl a odstavil do boxu. Po odovzdaní zbraní a výstroje mala hliadka už zvyšok dňa voľno.

Pešie hliadky proti prúdu.
1. 1 vojak na rkm 1811,5 na brehu bola pozorovateľňa. Od rána do poobedia.
2. 1-2 vojaci do Gabčíkova po hrádzi po príchode stráženie na brehu * pozorovateľňa a čakanie na príchod člna ktorí sa vracal do Medveďova. V ústí ramena bol malý pontón.

Hliadky na člne od Medveďova po prúde na 12 hodín.
1. deň. Po vyhlásení rozkazu o cca 15-16 hod. fasovanie suchej stravy, prevzatie zbraní a výstroje, prevzatie rozkazu a odchod na čln. Odplávanie na rkm 1788 do Kosíh na pontón. Tu bol rozdiel vtom že, pozorovateľňa bola iba na brehu na korune hrádze. Činnosť bola obdobná ako mala hliadka v Hrušove ale
iba do rána.
2. deň. Ráno sa hliadka odhlásila a čln sa vrátil do Medveďova. Po oddychu mala hliadka Od 18 hod. iné služby až do druhého dňa. Cez deň sa Kosihy
strážili podľa potreby člnom alebo na motorke.

Pešie hliadky po prúde.
1. Z Medveďova po hrádzi na km 1796 medzi obcami Čičova a Klížska Nemá. Na brehu Dunaja bola veža. Tu sa chodilo na celý deň 1-2 vojaci.

Most v Medveďove.
Pred mostom cez rameno Dunaja bola strážna búdka bez dverí. Na ceste bola závora a ešte v bokoch cesty vysúvateľné pásy železa z hrotmi na prerezanie pneumatík aut. Tento post sa strážil non stop 24 hod. a režim 3 hod. most a 3 hod. oddych. na oddiely. Hlavne v zime to bola otrava a čas sa pomaly posúval. Tu chodili vojaci čo mali deň predtým napr. Kosihy a potom nasledoval 1 deň voľno. V sobotu sa doplňoval ešte jeden vojak doobeda, nakoľko v Gyóri chodilo veľa ľudí a aut na trhy. Cez tento hraničný prechod v tom období bolo dovolené prejsť iba osobným autám a občanom ČSSR a MĽR. Autobusy iba linkové. No s sobotu tu bol pekný zmätok veď len kolóna aut čo čakala na prechod mala dĺžku cca 3 km. Účelom služby bolo strážiť most do Maďarska, regulovať množstvo vpúšťaných aut a ľudí na colnicu, ktorá sa nachádzala na Maďarskej strane Dunaja a bola spoločná. Taktiež zadržať hľadané osoby, bez dokladov alebo ktoré mali neplatné doklady. Osoby ktoré predložili k pasu aj občiansky preukaz sa vracali späť. Vtedajšie zákony vývoz OP zakazoval. No ak išla rodina na dovolenku tak to bol problém. Najčastejšie to riešili že, išli na poštu a doporučene poslali domou. Ale ak cez víkend tak smola!! Pozdĺž lesa medzi mostom cez rameno a Dunajom viedla signálka. Ovládanie sa nachádzalo pri búdke. V prípade potreby alebo zásahu sa volala poplachová hliadka z oddielu vzdialeného cca 400 m.

Iné druhy hliadok a služieb :
1. Operačný dôstojník * vojak z povolania na 24 hod. Riadenie činností oddielu, vydávanie bojového rozkazu k ochrane hraníc, kontrola činností atď.........
2. Dozorný oddielu a dvaja pomocníci. Služba v objekte pri vysielačke a telefóne, riadenie činností hliadok, vydanie (prevzatie) zbraní a vybavenia
hliadkam a mnoho iných dôležitých úkonov potrebných k správnemu chodu poriečneho oddielu.
3. Strážna hliadka v objekte na pozorovateľni. Služba po 3 hod. a oddych 3 hod.
4. Vodiči * zadelenie do služieb podľa potreby.
5. Psovodi * zadelenie do služieb podľa potreby. Pešie hliadky a iné...
6. Poplachová hliadka * 1 vodič + 2 vojaci. Z toho jeden psovod. Počas celej služby 12 hod. oblečený, obutý a do 2- min. pripravený na zásah zo zbraňou.
7. Kuchyňa * 1 ,,provijanťák - 2 kuchári a 1 pomocník.
8. Pátračka * vojak oblečený v civile + pištoľ - pohyb v pohraničnom pásme, odhaľovanie prípadných narušiteľov.
9. Pomocná stráž PS * 2 členovia z radov miestneho obyvateľstva pohyb v pohraničnom pásme. Označenie rukávová páska.

Pohraničný poplach.
Po vyhlásení PP sirénou s tónom ??? bol oddiel povinný nastúpiť do 5 min. oblečený + zbraň na nástupište. Oblečenie nebolo presne určené ale podľa možností a času uniforma. Tolerovala sa aj tepláková súprava. Samozrejme aj podľa ročného obdobia potreba vhodného oblečenia. Poplachy sa vyhlasovali cca 1x za týždeň - cvične. Bez výjazdu. Za celé dva roky u DPS sme mali iba jeden z výjazdom a prekrytím hranice. Išlo o dvoch mladých občanov NDR mužov. Prišli do úseku 2. PO na motorke. Tú večer odložili do porastu kukurice a noc prečkali v lese pri Dunaji. Mali smolu, skoro ráno družstevníci začali kosiť porast s kombajnom na siláž. Po náleze motorky ihneď išlo info na oddiel. Po vyhlásení poplachu a rozvezení do úseku začalo pátranie. Zároveň informovali aj Maďarskú PS. Z pontónu vyplával čln a na rkm 1803,5 v Dunaji boli zistené dve osoby na nafukovačkách plávajúce na Maďarskú stranu. Jedna osoba bola zadržaná ešte vo vode člnom DPS. Druhú zadržala po krátkom pátraní Maďarská PS v krovinách na brehu. Asi po 2-3 hodinách bola na colnici predaná zástupcom DPS z Medveďova. Oboch narušitelov eskorta previezla na 2.PO. Po vyšetrovaní trvajúcom 1,5-2 dni boli prevezený do Bratislavy a neskôr odovzdaný orgánom NDR. Ako som vyrozumel, toho sa veľmi báli, vedeli čo ich doma čaká. Viem ešte o jednom úteku cez náš úsek. Ako bolo oznámené na 2.PO v noci jeden narušiteľ taktiež preplával Dunaj a zadržali ho až Maďari pri pokuse prejsť do Juhoslávie. Bol vrátený do ČSSR.

Bojový poplach.
Bojový poplach sa cvične vyhlasoval cca 1 x za mesiac sirénou s tónom??. Celý oddiel bol povinný nastúpiť do 20 min. Predpísané oblečenie maskáče, kanady a k nemu doplnky podľa ročného obdobia, zbraň, náboje?, bodák, poľná fľaša, malá poľná, helma a iné podľa rozpisu služieb. BP bol vždy iba v objekte PO bez výjazdu von. V dennom rozkaze bola vyčlenená nakladacia skupina cca 3-4 vojaci. Po vyhlásení poplachu prišla Tatra k objektu, kde na rampe presne vo výške korby boli 2 kontajnery na kolieskach a tie sa po nacúvaní auta ku konštrukcii natlačili naň. Kontajnery prakticky vypĺňali celú korbu. Materiál bol oplechovaný kovový rám. Vo vnútri sa nachádzali zásoby streliva, munície, potravín a zdravotníckeho materiálu. Tatra potom prešla k
inej budove a tam sa nakladali trezory, zvyšné zbrane a ostatný materiál. Ďalej v dennom rozkaze sa určovali 2 vojaci na obsluhu univerzálneho guľometu vz. 59 v úprave na protilietadlový. Tí mali za úlohu po vyhlásení poplachu okamžite zaujať stanovište v severnej časti objektu, nasadiť guľomet na podstavec a sledovať vzdušný priestor.

Výzbroj pohraničnej hliadky : samopal vz.58, 2 zásobníky a náboje, bodák, signálna pištoľ+ rakety, putá, tzv. pojítko, ďalekohľad, prenosná vysielačka podľa potreby
Dopravné prostriedky : Tatra, UAZ, Jawa 350 a motorový čln Volvo Penta.

HČ Volvo Penta :
Keďže hlavná činnosť u DPS spočívala v sprevádzaní cudzích lodí (Rákúsko a Nemecko) musel aj dopravný prostriedok PH tejto požiadavke zodpovedať. Teleso člna bolo postavené z kvalitnej duralovej zliatiny v bývalej NDR a jeho konštrukcia zodpovedala námorným požiadavkám. To značí že, bola veľmi odolná a husto vkladanými rebrami a počas celej služby u DPS som nezaznamenal ani jeden prípad prerazenia trupu člna napriek častému kontaktu v brehom, štrkom a aj kameňom. Trup bol nitovaný a zváraný. Motory a Z-pohony sú od firmy Volvo Penta. Teleso člna je rozdelené na 4 častí.
1. V priedi priestor na kotvu. Na palube je dvojdielny kryt.
2. Kabína.
3. Tzv. kokpit.
4. Motorový priestor.
V kabíne je sedadlo kormidelníka je na ľavej strane a na pravej sedadlo veliteľa PH. Na palubnej doske v strede radar značky Tesla Pardubice. Za
prednými sedadlami je v ľavo lehátko a v pravo stôl a z oboch strán lavice. Kabína sa vykurovala bufíkom z kokpitu bufíkom na naftu. Keďže nafty bolo málo tak sme bežne používali doň benzín 96+olej. Aj sa čudujem že, žiadny čln nevybuchol. Na streche kabíny sú dva reflektory a v strede anténa radaru.

Mimoriadne udalosti :
1. Najvážnejšia udalosť bol pokus o vraždu výkonného práporčíka príslušníkom DPS. Počas výkonu služby pomocníka dozorného sa opil, nabil samopal a
vystrelil na práporčíka z 1-2 metrov. Dozorný oddielu zareagoval včas a strhol hlaveň k zemi. Guľka dosť tesne minula napadnutú osobu a prestrelila dlažbu. Nakoľko útočník bol syn vojenského prokurátora pristupovali vyšetrovacie orgány k prípadu veľmi obozretne a aj trest bol tomu úmerný.
2. Krádež auta príslušníka vojenskej kontrarozviedky z objektu 2.PO a po jazde havária ktorá skončila prevrátením na strechu. Vojaci boli tiež potrestaný.
3. Znásilnenie mladej občianky vojakom. I keď k pohlavnému aktu došlo a vojak si odsedel niekoľko mesiacov v base prevládal názor že, to nebolo znásilnenie ale skôr pomsta.
4. Boli aj iné prehrešky ale skôr drobného charakteru u ktorých sa to riešilo celkom mierne.

Celkovo služba u DPS bola zaujímavá a pre ostatných ľudí atraktívna ale v podstate to bola jednotvárna a po čase otupujúca strážna činnosť stále rovnaká, ktorá sa stále opakovala. Ale inak v porovnaní z inými druhmi vojsk celkom ľahká a bez veľkej drezúry. Treba brať do úvahy aj v podstate mierne podnebie žitného ostrova.

Venované veliteľovi 2.PO Medveďov .....Kučera (hodnosť?) ktorý neskôr tragicky zahynul aj s vodičom pri dopravnej nehode.

PS. Ak som sa v niečom pomýlil prosím Vás ktorí ste tam boli alebo vaši príbuzný o opravu alebo o doplnenie. Ďakujem.

Nautika (KM)

Chcel by som doplnit zaver clanku o Dunajskej pohranicnej strazi a zvlast o poriecnom oddiely Medvedov. Benzin v Skodovkach pohraniciarov s povolania nikdy nekoncil a to len s dvoch dvovodov a tie sa volali Npor. Ladislav Kucera a mjr. Vaclav Klima. Zaintersovani vedia kto boli Ti dvaja. Mali na PO viac drbanov (donasacov ) ako cela CS VKR v CSR. Ako bolo napisane Laco Kucera rodak s Komarna zahynul pri dopravnej nehode ale ti neschopny lekari-patalogovia vyhlasili ze bol mrtvy uz v case havarie (inkfart miokardu) a potvrdil to aj sofer ktory nezahynul ale prezil a bol zhodou okolnosti tiez s Komarna a volal sa Póčik a žije s nasledkami tej nehody do dnes. Patrilo by sa tu spomenut aj takych hraniciarov esá Vojto Bednář vecny vykonny PO Komarno a aj mechanikov s povolania, Venco Sklenář, Karel Šuba, Jarda Dokoupil a vzdávam takymto sposobom svoj hold aj poslednemu velitelovi Poriecneho oddielu Komarno pplk. v.v. Petrovi Sorokovi, ktory zaroven sefoval aj suboru Dunaj no a aj jeho pravej ruke npor.Galovichovi. Zostalo nas v Komarne malo ale obcas sa stretneme a zaspominame.

mjr.v.v. Bodnar

Zpět na seznam článků

copyright © http://www.csla.cz